Andy Mumford
Andy Mumford is a Lisbon based landscape, travel and fine art photographer. Andy also teaches photography through one-to-one workshops and is the author of Photographing Burma. In addition to this he shoots a handful of weddings each year, and has worked with clients from all over the world.
Andy grew up in the UK loving nature and travel, but a love of photography developed much later when he realized he wanted to take better pictures of the places he saw rather than just snapshot records. He bought his first digital camera in 2006 and was immediately fascinated both by the art and the technique of making images. Now, whenever he travels he hopes to capture the feel and spirit of the places and the people who inhabit them. Andy is inspired by visiting new countries and cultures, from the people to the food, the landscapes to the buzz of the cities, and when he’s not out traveling or taking pictures, he can be found at home with his wife planning the “next trip”.
Jeseň je ideálny čas na skúmanie fotografovania krajiny – tieto rady od profesionála však určite využiješ bez ohľadu na ročné obdobie. Andy Mumford sa s tebou podelí o svoju lásku k divočine, tipy na tvorbu a úpravu snímok a výber techniky Fujifilm
„Meniaca sa farba stromov má svoje čaro,“ zamýšľa sa fotograf krajiny Andy Mumford, ktorý slovami vyjadruje poéziu prírody. „Koncom septembra, keď sa lístie začne meniť, často trávim čas v Dolomitoch. Jeseň dodáva krajine neuveriteľne bohatú textúru a farebné tóny. Červené, okrové a zlaté odtiene majú v sebe niečo veľmi príťažlivé.“
Fotografovanie krajiny je štedrým žánrom fotografie. Po celý rok poskytuje potešenie a nekonečné množstvo scén pre tých, ktorí ich dokážu nájsť. Jeseň je však výnimočná. Milujú ju nadšenci aj profesionáli. Neexistuje inšpiratívnejšie ročné obdobie, ktoré by tak zaujalo na snímkach prírodných scenérií.
Ak chceš vykročiť na cestu k úspechu, Andy Mumford sa podelil o svoj odborný názor. Svoj fotografický život venoval dokumentovaniu prirodzených krás sveta a ich zdieľaniu s ostatnými ľuďmi na svetových seminároch.
„Na jeseni sa mi tiež páči väčšia šanca, že má človek k dispozícii zaujímavé počasie. Keď fotografuješ krajinu, najmenej tretinu záberu obvykle zaberá obloha. Ak nemáš vo výhľade žiadny oblak alebo zaujímavé farby, celá táto časť snímky bude prázdna.
„Po daždi ovzdušie žiari čistotou,“ pokračuje Andy. „Dážď zo vzduchu odstráni všetky prachové častice a výsledná viditeľnosť je skutočne fotogenická. Nevidno žiadny opar, farby sú sýte, to je ideálny čas kochať sa pohľadom na krajinu.“
Okrem fascinácie ročnými obdobiami pochádza Andyho oddanosť fotografovaniu krajiny z lásky k prírode, ktorá mu prirástla k srdcu v mladosti.
„Ako tínedžer som veľmi rád trávil čas vonku,“ spomína si. „Páčilo sa mi byť na miestach, kde veci jednoducho plynú a nevidíte žiadnych ľudí. Môžeš sa celkom ponoriť do premýšľania o dianí. Myslím si, že pokiaľ ide o človeka ako takého, po väčšinu našej existencie sme ako druh žili v blízkom spojení s prírodou. Je to naša vrodená súčasť, ktorá nám na týchto miestach dáva pocit, že sme tu doma.
„Až do svojej tridsiatky som si tento pocit nikdy predtým nespojil s fotografovaním. Úplnou náhodou som prišiel do kontaktu s prácou klasických fotografov krajiny. A vtedy sa mi rozsvietila žiarovka a uvedomil som si, že existujú ľudia, ktorí sa snažia zdokumentovať ten pocit, ktorý zažívam.“
Foto: 2023 © Andy Mumford | FUJIFILM X-T2 a FUJINON XF10-24mmF4 R OIS, 1/6 s pri F11, ISO 200
Ako nájsť lepšie kompozície krajiny
Táto emócia Andyho nikdy neopustila. „Verím, že obraz je vždy výsledkom zážitku. Vždy sa snažíš skôr zachytiť to, čo cítiš, než to, čo vidíš,“ vysvetľuje. „Tvorba čisto estetických fotografií pre mňa nie je zaujímavá, pokiaľ nehovoria v širšom význame.
„Teraz si to oveľa viac uvedomujem a snažím sa to zdokonaliť. Moje fotografie sa časom stali oveľa čistejšími. Keď som začínal, každý záber bol ultraširoký a v zložitých kompozíciách sa toho veľa dialo. Teraz pracujem takmer výlučne s teleobjektívom, vďaka ktorému môžem orezať okolie a snažím sa zamerať na tú časť krajiny, ktorá skutočne definuje všetko naokolo.“
Hoci je to lepšie z hľadiska výslednej snímky, proces podrobnejšieho výberu sa nedá ľahko opísať. Z veľkej časti to súvisí s intuíciou – a Andy pripomína, že sa treba týmito inštinktami riadiť.
„V mysli máme určitý obraz toho, ako by mali vyzerať niektoré prírodné prvky, ako napríklad hory. Nemusí to mať oporu v realite,“ vysvetľuje fotograf. „Myslím si, že náš mozog reaguje na určité tvary a ich usporiadanie viac ako na iné. Som teda presvedčený, že podstata krajinárskej scény k tebe okamžite prehovorí. Tou náročnejšou časťou je určiť, čo danú scénu podporuje a čo ju nadmerne komplikuje. Ja uprednostňujem tesnejšiu kompozíciu.“
Foto: 2023 © Andy Mumford | FUJIFILM X-T3 a FUJINON XF55-200mmF3.5-4.8 R LM OIS, 1/125 s pri F6,4, ISO 160
Najlepšie fotoaparáty a objektívy na fotografovanie krajiny
Väčšie priblíženie si, prirodzene, vyžaduje objektív s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou. Na výber je veľa možností v rámci série X a systému GFX, ale Andyho výber sa ustálil na niekoľkých jednoznačne najobľúbenejších modeloch.
„Mojím najpoužívanejším objektívom je FUJINON XF55-200mmF3.5-4.8 R LM OIS a GF100-200mmF5.6 R LM OIS WR,“ prezrádza. „Prvý uvedený objektív nie je takou častou voľbou, ako iné teleobjektívy XF, ale pracujem s ním už osem rokov a milujem ho. Je mimoriadne ľahký a pri clonových číslach od F5,6 po F7,1, ktoré používam najčastejšie, je veľmi ostrý. Objektív GF je jednoducho brilantný a neuveriteľne flexibilný pri rôznych scénach.“
Andy používa s telami fotoaparátov dlhé objektívy, ktoré vyhovujú jeho rôznorodým potrebám – a v neposlednom rade požiadavkám na kvalitu obrazu. FUJIFILM X-T5 a GFX100S ponúkajú rozlíšenie 40, resp. 102 megapixelov. V očiach tohto fotografa sa však pekný obraz zakladá na viacerých faktoroch než len rozlíšení.
„To, ako definujeme kvalitu obrazu, je to naozaj zložitý proces,“ vysvetľuje Andy. „Rozlíšenie je najdôležitejšie, či už z hľadiska orezu alebo tlače. Možnosť výrazne snímku orezať prináša slobodu, ktorú na oboch fotoaparátoch milujem. Ak sa ti stane, že máš obmedzenú ohniskovú vzdialenosť, aj z menšej časti senzoru môžeš získať veľmi pekný súbor.
„No súbory z týchto fotoaparátov, najmä v prípade systému GFX, prinášajú ešte niečo navyše. Nejde len o rozlíšenie. Senzor systému GFX je v podstate kombináciou štyroch senzorov radu X, ale pocitovo sa nezdá byť len tým, hoci dôvody neviem logicky opísať. Možno je to bitová hĺbka a spôsob vykreslenia farieb – sú jednoducho nádherné. A taktiež veľmi bohaté.
„Fotoaparát GFX100S je úžasný nástroj. A na systéme GFX je niečo, čo ťa núti pracovať pomalšie, a to sa mi páči. Vďaka tomu je tento proces trochu meditatívnejší.“
Foto: 2023 © Andy Mumford | FUJIFILM X-T30 a FUJINON XF55-200mmF3.5-4.8 R LM OIS, 1/500 s pri F5,6, ISO 160
Práca so svetlom pri fotografovaní krajiny
Okrem práce s kompozíciou je svetlo druhým tajomstvom Andyho výnimočnej práce. Vo svete fotografovania krajiny je svetlo mimo kontroly tvorcu, to však neznamená, že nemožno podniknúť kroky na dosiahnutie najlepších možných výsledkov.
„Z hľadiska svetla je najdôležitejšie byť v správnom čase na správnom mieste. To si vyžaduje plánovanie. Existujú aplikácie pre fotografov, ktoré ti povedia, kedy a kde bude vychádzať slnko. Okrem toho si prezriem aj mapy, aby som zistil, či bude mať vplyv na niektoré prvky krajiny. Takže sa naučíš všetko, čo môžeš, o svojej lokalite, a potom skoro vstaneš, aby si tam bol(a) včas.
„Vo väčšine prípadov však portfólio každého fotografa tvorí približne 1 % zo všetkého, čo vidí a robí,“ pripomína nám Andy. „Každá pekná snímka s nádherným svetlom, ktorú som vytvoril, si vyžadovala navštíviť danú lokalitu aj desať alebo 15-krát, pričom to mnohokrát neprinieslo žiadny výsledok. Musíš mať zmysel pre vytrvalosť.
„A keď nastane ten správny okamih, je potrebné spomaliť. Ak sa ponáhľam, zvyknem veci premeškať. Je dôležité zastaviť sa a sledovať, čo robí svetlo – nie cez hľadáčik, ale pozerať sa priamo na scénu. Ktoré časti krajiny sú osvetlené, čo bude osvetlené o chvíľu, kam smerujú tiene… Potom sa snažím rozhodnúť, ako vytvoriť čo najlepšiu kompozíciu, pričom začínam ohniskovou vzdialenosťou. Nadýchni sa a spomaľ. Fotografovanie krajiny je v tomto smere zhovievavé.“
Foto: 2023 © Andy Mumford | FUJIFILM X-T3 a FUJINON XF55-200mmF3.5-4.8 R LM OIS, 1/2000 s pri F4,5, ISO 320
Úprava snímok krajiny
Postprodukcia je nevyhnutným krokom pracovného postupu profesionálov vo všetkých žánroch a fotografovanie krajiny nie je výnimkou. Pre Andyho je vytvorenie snímky, rovnako ako pre mnohých iných, od začiatku do konca kohéznym procesom.
„Najdôležitejšie je uistiť sa, že mám všetky potrebné dáta. Pracujem vo formáte RAW, ale fotoaparát vám ukáže iba sprievodnú snímku vo formáte JPEG. V prípade fotoaparátu Fujifilm záleží na tom, ktorú simuláciu filmu si nastavil(a). Ja napríklad používam nastavenie Eterna, pretože je veľmi ploché,“ prezrádza Andy.
„Nestarám sa, či ukážka, ktorú vidím v hľadáčiku, bude vyzerať ako môj konečný obraz – okrem kompozície. Chcem len vedieť, že mám v zábere všetky tiene, jasy a farby. Ak poznáš svoje zručnosti v oblasti následného spracovania, už pri komponovaní máš predstavu o tom, ako bude vyzerať konečná snímka. Všetko sa vráti k pôvodnému zámeru.
„Pri samotnej úprave pracujem na tom, aby na snímkach bolo to, čo sa mi na danej scéne páčilo. Ja osobne používam obmedzený súbor možností. Väčšina z úprav, ktoré robím, je takmer úplne založená na zmenách v kontraste, pretože obrazy musia mať hĺbku. Vždy používam nástroje na úpravu kontrastu, ako napríklad krivky, a potom upravujem jednotlivé úrovne čiernej, bielej, tiene a jasy oblasti, pričom ich lokálne dolaďujem pomocou radiálnej alebo gradientovej masky,“ pokračuje Andy. „Naše oko prirodzene priťahujú jasné miesta na snímke, takže sa snažíš vytvoriť niečiu cestu obrazom pomocou kontrastu.“
Foto 2023 © Andy Mumford | FUJIFILM X-T4 a FUJINON XF16-55mmF2.8 R LM WR, 1/17 s pri F11, ISO 160
Záverečná Andyho rada sa netýka fotografovania. Skôr radosti zo zážitku, ktorá ho viedla k tomu, aby vzal svoj fotoaparát do prírody. Jeho postoj je potvrdením podstaty tvorby obrazu: umenie ako prostriedok na uchovanie okamihu. Najskôr sa musí prežiť.
„Jednou z vecí, ktoré vždy pripomínam fotografom na mojich workshopoch, je nedovoliť, aby snímka definovala zážitok. Na tieto miesta chodíš preto, že sú úžasné. Je však veľmi jednoduché tam prísť a všetky myšlienky sústrediť na zhotovenie fotografie. A to až natoľko, že keď sa vrátiš domov, jediné tvoje spomienky na toto miesto budú o meraní expozície a výbere správneho objektívu. Myslím, že to je škoda.
„Verím, že je dôležité venovať niekoľko minút tomu, aby sme miesto naplno precítili, pretože, znovu, je to zážitok, ktorý je hnacou silou pre tvorbu snímok. Prechádzaj sa. Stráv nejaký čas na mieste tak, že nebudeš mať v ruke fotoaparát. Aj napriek tomu sa bude formovať tvoj fotografický uhol pohľadu,“ uzatvára. „A aj keď snímka nebude podľa tvojich predstáv, aj tak si kráčal(a) po úbočí hory, aj tak si bol(a) na neuveriteľnom mieste – a to je to najdôležitejšie.“